Silvestrovské oné

Na konci roka kraľuje Silvester. Zväčša príde, aj odíde s humorom. Dobre je, keď vyvolá úsmev. Skúste to s touto malou zbierkou toho, čo píšu a kreslia iní...

 

 

Pred koncom roka vyklepte svoje koberce ako tie panny "co vyčistili lampy své". 

 

 Rubrika "politika": vstup na vlastné riziko.

 A vraj, že kto hľadá, ten nájde... Kde nič nie je, tam ani google neberie.

Nápis na obálke pre poštára, ktorý občas číta cudzie listy: Obsahuje list pre adresáta...

 

Julián, Julián...

 Niekedy nie je jasné za čo a proti čomu, hlavne že sa protestuje...

Nezrovnalosti okolo rozmnožovaniu študentov majú v Žiline...

 Nie vždy sa oplatí krátiť slová.

"Inervovaný" internet superženy.

Keď sa majster utne, je z toho sci-fi.

 

Ktovie, aká to bola diagnóza...

 

 Budú ďalšie grandiózne GRANDY.

Štandard, alebo špeciál od susedov...

"Pro kozla se vždy najde místo."

Už mi je jasné, prečo musia byť všetky návody na obsluhu preložené do reči zákazníka.

 Aj teletext je len text a novinový škriatok tam občas trafí...

 Aj rady starnú generačne.

Sedieť na zastupiteľstve dá niekedy zabrať.

PF 2013, s vedeckými objavmi vpred!

 

 

 

 

 

 

Pecorino

Kto by to povedal, že Pecorino je chutnejšie ako Grana Padano cheese. Je to tak, aj keď všetky chute sú dovolené, hlavne v okolí Vianoc. Zvláštne je, že ľudia inak vyzerajú na fotografiách, inak vo filme a úplne inak v skutočnosti. Istý čas som si, ako bývalý amatérsky fotograf myslel, že  jedine video zachytí dokonale dokonalé okamihy života. Potom som začal zastavovať film a pozerať sa na jednotlivé zábery. Bolo úžasné, ako veľa vypovedali jednotlivé momenty. Tváre písali príbehy. Tak som sa vrátil ako stratený syn k fotografii.

Ľudia sa môžu hnevať, kričať alebo byť smutní, vo všetkom a v každom rozpoložení sa dá nájsť vhodný okamih, ktorý hovorí viac ako celý dej filmu. Jeden jediný obraz, len sa musí vhodne vybrať. Tým sa fotografie ľudí odlišujú od reality. Jeden vybratý okamih môže vyjadrovať niečo, čo tam v skutočnosti možno ani nebolo. Ale je to silné, keď neberieme do úvahy čas.

Práve v tom je krása a pôsobivosť fotografie, vo výbere okamihov. V praxi sa ťažko dá zamerať na jediný okamih, fotograf musí urobiť sled záberov, taký krátky film a potom vybrať ten záber, ktorý zodpovedá zámeru autora, alebo hovorí o niečom, na čo príde autor a pri dobrom výbere aj divák. Že je tam myšlienka, alebo príbeh.  

Pri vode

Mrazí to tu

Začala naozajstná zima. Vonku je mrazivo, tak sa natíska takmer politická otázka, odkiaľ prichádza mráz? Kremeľ je ďaleko Amerika tiež, tak to bude najskôr niečo domáce. Ani sa niet čo čudovať, keď prebúdzajúcej opozícii ide znova o pozície. O viac asi ťažko, lebo v akcii je trhanie rozpočtu a iné podobné teatrálnosti. Pozície sú napriek tomu stále lákavé, ale nechajme ich ich boju, ktorým nám zasievajú nervozitu spoločne s moderátormi televízií. Zdá sa, že k politickej komercii sa postupne pridáva aj naša verejnoprávna TV. Už iba TV Tatry sa snaží zachovať u svojich moderátorov neutrálny tón. A o ten tón vlastne ide. 

Taká je naša zima, aká bude jar?

Vonku už naozaj mrzne aj keď sa globálne prehrievame. Trochu zasnežilo a teplomer klesol pod nulu...

Zima otvára nové horizonty.

Slnko sa halí do hmly.

Príroda transformuje dúhu do čiernej a bielej.

 

Takmer erotický podtón mobilnej techniky...

Prízemná perspektíva, ako v živote, všetko smeruje k jednému bodu zdanlivého konca.

 

Stopy a dráhy vozidiel.

Kontrola správnosti jesenného zástrihu.

Spiace kučery.

Slnko v čiernobielej podobe.

Po zmene nastavenia fotoaparátu už mám zase slnko s farbami.

Na záver je tu horská fantázia zo Západných Tatier. 

Príjemnú zimu! Brrr.